Umelecké kontakty s krajanmi: SenART priniesol Pozdrav zo Záhoria do srbskej Kovačice

V dňoch 10. až 12. júna 2026 sa členovia klubu SenART vydali na inšpiratívnu cestu na Dolnú zem. Cieľom nášho umeleckého plenéru a kultúrnej výmeny, ktorá sa uskutočnila v rámci projektu "Umelecké kontakty s krajanmi", bola srbská Kovačica – celosvetovo známe centrum slovenského insitného umenia. Naša cesta nebola len o spoznávaní, ale predovšetkým o budovaní mostov medzi našou domácou tvorbou a umením slovenských krajanov v zahraničí.

Po nočnej ceste sme do Kovačice dorazili v stredu 10. júna ráno. Privítalo nás slnečné počasie a predovšetkým neuveriteľne vrúcna pohostinnosť miestnych obyvateľov, vďaka ktorej sme sa okamžite cítili ako doma.

Deň prvý: Kúsok Záhoria v srdci Kovačice

Naším prvým a najdôležitejším krokom bola inštalácia prinesenej výstavy s príznačným názvom "Pozdrav zo Záhoria zo Slovenska" (Pozdrav iz Zahorja iz Slovačke). Diela členov klubu SenArt a našich hostí sme slávnostne umiestnili priamo v prestížnych priestoroch miestnej Galérie insitného umenia (Galerija naivne umetnosti).

Naše obrazy tak viseli v priestoroch, ktoré dýchajú históriou slovenskej naivnej tvorby. Tento rok je pre galériu o to významnejší, že oslavuje 100. výročie narodenia dvoch pilierov kovačickej školy – Kataríny Kožíkovej a Jána Strakušeka. Zvyšok prvého dňa patril prehliadke galérie, cenným debatám s našimi hostiteľmi a nasávaniu jedinečnej atmosféry.

Deň druhý: Príbehy predkov a umenie ukryté v dreve

Štvrtkový program sa začal pod jemne zamračenou oblohou a osviežujúcim jarným dažďom, no počasie sa rýchlo umúdrilo a pripravilo nám podmienky na dni plné silných zážitkov.

Naše kroky viedli do miestneho evanjelického kostola v Kovačici, kde nás srdečne privítal pán farár Mgr. Martin Bajza. Toto stretnutie pre nás malo osobité čaro, keďže sme zistili, že jeho predkovia pochádzali priamo z nášho regiónu – z Vrboviec. Pán farár nám veľmi pútavo porozprával o histórii príchodu našich slovenských predkov na Dolnú zem. Jeho slová nám pomohli ešte hlbšie pochopiť obrovskú silu a odhodlanie tejto komunity zachovať si svoj jazyk, vieru a tradície stovky kilometrov od pôvodného domova.

Následne sme sa presunuli do dielne celosvetovo uznávaného majstra husliara, pána Jána Nemčeka. Tento výnimočný človek nás s obrovskou pokorou a láskou previedol procesom výroby hudobných nástrojov. Zaujímavosťou, ktorá nás napĺňa národnou hrdosťou, je fakt, že pán Nemček stál priamo pri zrode odboru výroby hudobných nástrojov na drevárskej priemyslovke v slovenskom Zvolene. Jeho rozprávanie o celoživotnom remesle v nás zanechalo hlboký inšpiratívny dojem a potvrdilo, že slovenské srdce v Kovačici nebije len na plátnach, ale znie aj v tónoch huslí.

Deň tretí: Kultúrna bodka v metropole

V piatok ráno, po záverečných raňajkách a emotívnom rozlúčení s Kovačicou, sme sa miestnou dopravou presunuli do hlavného mesta Srbska – Belehradu.

Posledné hodiny nášho pobytu sme využili na kultúrne spoznávanie tejto rušnej metropoly. Návšteva belehradských múzeí a galérií nám poskytla novú perspektívu a vizuálnu inšpiráciu pred návratom do reality. Podvečer nás už čakal náš autobus, ktorým sme bezpečne nabrali smer Slovensko.

Umenie nepozná hranice

Z nášho srbského plenéru sme si do Senice priniesli plné kufre zážitkov, nové priateľstvá a obrovskú dávku tvorivej energie. Presvedčili sme sa, že hoci nás od našich krajanov delia stovky kilometrov, spoločná kultúra, láska k tradíciám a úcta k umeniu nás pevne spájajú.

Poďakovanie

Tento projekt a jeho výstupy boli podporené z verejných zdrojov poskytnutých Fondom na podporu umenia (FPU). Ďakujeme za partnerstvo a podporu aj Záhorskému osvetovému stredisku v Senici a Trnavskému samosprávnemu kraju (TTSK).

Najväčšia vďaka však patrí našim hostiteľom v Kovačici za to, že udržiavajú plameň slovenskej kultúry na Dolnej zemi.